NPC Takayuki Eiji

Předmět: NPC Takayuki Eiji Sun Jan 11, 2015 3:46 pm

Eiji Takayuki (貴幸栄治) je bývalý kapitán tretej divízie Goteijūsantai a posledný člen kedysi veľmi významnej nóbl rodiny. Svojou veliteľskou pozíciou sa pýšil od roku 1366 až po rok 1519, kedy bol za prísne porušenie nariadení vrchného veliteľa a neúmyselné usmrtenie skupiny svojich podriadených odsúdený na 400 rokov v piatej úrovni nechválne známeho podzemného väzenia a následné vyhnanstvo. V súčasnosti sa už jedná o 718-ročného veterána, ktorého aktuálne bydlisko je neznáme. Krátko po páde Aizena bol však údajne zahliadnutý v Hueco Mundo, konkrétne pri Lese Menosov.

VZHĽAD A POVAHA

Eiji má vzhľad čerstvého štyridsiatnika. Je to urastený muž svetlej pleti so strapatými hnedými vlasmi a gaštanovými očami, ktorého tvár je typická predovšetkým strniskom na brade a neobyčajnou jazvou na jej ľavej strane. Zatiaľčo v minulosti práve aj vďaka rodinným koreňom dbal o svoje oblečenie a úpravu, v súčasnosti na sebe má predovšetkým len svoju starú shinigamskú uniformu, červenú zbroj špecifickú pre Takayuki s popraskaným znakom tretej divízie a tmavý, otrhaný plášť, pod ktorým schováva Zanpakutō. Na nohách má na rozdiel od väčšiny ostatných shinigami pevnú, hoc už deravú obuv. Jeho celková výška je 196 centimetrov a váha 89 kilogramov, navzdory čomu oplýva nielen silou, ale aj obrovskou rýchlosťou.

Nebol to len Eijiho vzhľad, ktorý prešiel obrovskou zmenou, ale predovšetkým jeho charakter. V minulosti sa jednalo o ambiciózneho, nepríjemného a do značnej miery krutého bojovníka. Bol presvedčený o tom, že k povinnostiam shinigamiho je nutné pristupovať nielen zodpovedne, ale predovšetkým nemilosrdne, bez okolkov odstrániac každú prekážku z cesty za splnením povinností. Eijiho najvýraznejšou a najzápornejšou vlastnosťou však bola jeho zdanlivo nenaplniteľná túžba po moci, ktorá podľa všetkého pramenila z nedocenenia od rodiny a neutíchajúcej bojovnosti. Mal sa vo zvyku hnať za akoukoľvek príležitosťou dokázať svetu, že je hodný svojho postavenia, často tak pôsobiac netrpezlivo a arogantne. Medzi kapitánmi preto nebol nijak zvlášť obľúbený, ale pod svojim tvrdým povrchom predsa len schovával dobré srdce. Bol svojej práci nadovšetko oddaný a napriek nekompromisnej povahe si časom s poniektorými podriadenými vybudoval veľmi dobrý vzťah. Ani to mu ale nezabránilo v tom, aby sa dopustil najväčšej možnej chyby, ktorá ho stála prakticky všetko.

Od onoho incidentu ubehlo už takmer 500 rokov, ktoré sa na Eijim drasticky podpísali. V kontraste s jeho starým ja má srdce na správnom mieste. Po uvedomení si svojich hriechov a následnom vypustení z väzenia sa z neho stal trpezlivý, bezstarostný, no predsa starostlivý, veľkorysý a láskavý postarší muž plný humoru. Svoje vyhnanstvo vníma ako predĺženú dovolenku a k akejkoľvek situácii pristupuje s ohromnou dávkou optimizmu. Navzdory tomu, že svoj čas trávi na mieste ako je Hueco Mundo, robí všetko preto, aby sa efektívne vyhýbal konfliktom. Eiji vie byť aj obrovským pôžitkárom, vychutnávajúc si aj tie najmenšie zázraky každodenného života naplno, čo často vedie ku komickým situáciám. Jeho mierumilovný a láskyplný stav mysle je miestami natoľko hrejivý, že sa mu príležitostne podarí prehovoriť aj samotných arrancarov, aby naňho neútočili, keďže ho vo všeobecnosti nevnímajú ako hrozbu. To však nepopiera jeho záujem o dianie vo svete. Eijiho inteligencia je primeraná veku a hoci sa snaží vyhýbať boju, v rámci ochrany vecí, na ktorých mu záleží, dokáže byť obzvlášť nebezpečný. Vždy sa však snaží všetko riešiť s pokojom a úprimným úsmevom na tvári. K všetkým bytostiam a dušiam sa bez výnimky chová s rešpektom a úctou, často poskytujúc dobré rady do života. Zakladá si na filozofii, že osud je v rukách každého z nás, bez ohľadu na pôvod a minulosť.

MINULOSŤ

Eiji pochádza z rodiny Takayuki, ktorá kedysi dávno patrila medzi jeden z nóbl rodov s koreňmi až v období vzniku prvej generácie Goteijūsantai. Narodil sa teda priamo až v Soul Society a život vo svete ľudí bohužiaľ nemal možnosť spoznať. Už od útleho veku bol predurčený k tomu, aby sa stal mocným shinigamim v snahe obnoviť zašlú slávu jeho rodu. Práve z toho dôvodu sa podľa všetkého navzdory svojmu talentu a zásluhám nikdy nedočkal žiadnej pochvaly, len neustálej kritiky zo strany starších. Odjakživa mal na svojich opotrebovaných pleciach obrovskú zodpovednosť a neúspech skrátka neprichádzal do úvahy. Prísna výchova, nedostatok lásky a privysoké očakávania viedli mladého chlapca ku krutej, odmeranej a mocichtivej povahe. Niet preto divu, že ako dieťa nemal žiadnych priateľov, nehovoriac o tom, že väčšinu svojho voľného času trávil trénovaním.

Eiji vstúpil na akadémiu Shinōreijutsuin v dobe, keď dovŕšil vek 16 rokov, čo ho nepochybne radilo medzi mladších študentov. Navzdory tomu ale vďaka tréningu, ktorým dennodenne prechádzal ešte dávno predtým, dokázal dokončiť 6-ročný výukový kurz už po štyroch rokoch, čím si v očiach ostatných vyslúžil nálepku génia. Exceloval predovšetkým v zanjutsu, ale z jeho výsledkov jednoznačne vyplývalo, že sa nenechával zahanbiť ani v ostatných základných štýloch boja shinigamiho. Ani tento úspech ale rodine Takayuki bohužiaľ nestačil na to, aby uznali jeho snahu, keďže podľa ich slov bol Eijiho prastarý otec v jeho veku už dávno vicekapitánom. Nezmieriac sa so svojim údelom večne nedoceneného dediča onoho ťažkého bremena robil teraz už 20-ročný muž všetko preto, aby sa čo najskôr vyšplhal do výšin. Nanešťastie preňho mala jeho nedočkavosť a netrpezlivosť presne opačný efekt.

Eiji sa už v roku 1324 dostal na pozíciu tretieho člena šiestej divízie, ale zotrval v nej až dlhých 42 rokov. Na svedomí to mala skutočnosť, že ho tamojší kapitán odmietal povýšiť. Trval totiž na tom, že navzdory jeho neobyčajným schopnostiam a úspešným misiám nemá dostatočnú kontrolu ani nad svojim Zanpakutō, ani nad vlastným temperamentom. Pravdou je, že úroveň Eijiho shikai (始解) priamo úmerne rástla s objemom krvi, ktorú prelial, kvôli čomu sa v nádeji, že bude konečne povýšený, často dral do prednej línie a bez rozkazu riskoval život, len aby práve on sám zlikvidoval čo najviac nepriateľov. Neuvedomujúc si, že mu práve táto vlastnosť bránila vo vývoji, nepretržito pokračoval vo svojich násilných zvyklostiach a jeho túžba po moci bola neustále silnejšia a silnejšia. Po asi dvadsiatich rokoch, kedy prakticky vo všetkom prekonal tamojšieho vicekapitána a predsa sa nedočkal žiadnej odmeny, si uvedomil, že sa so svojim aktuálnym kapitánom vyššie nedostane.

Z pochopiteľných dôvodov začal Eiji tajne pracovať na ovládnutí bankai (卍解). Napriek svojmu talentu s tým však mal vskutku obrovské problémy, ale ani na moment nestratil dôveru v to, že to skôr či neskôr dokáže. Po šestnástich rokoch bezpochyby úmorného tréningu sa tak naozaj stalo. Ako náhle sa uvoľnila pozícia kapitána tretej divízie, Eiji bez čo i len najmenšieho zaváhania podstúpil taishu (隊首, kapitánsky test), ktorý úspešne zložil. Sám Genryūsai Shigekuni Yamamoto ho však dôkladne varoval, že jeho bankai je až príliš nebezpečný a ťažko ovládateľný, vzhľadom na čo by ho bez jeho osobného súhlasu radšej ani nemal používať. Konečne až v roku 1366, v čase, keď sotva dovŕšil vek 52 rokov, sa Takayuki Eiji stal plnohodnotným kapitánom tretej divízie. Nebol by to však on, keby mu v ceste nestála ďalšia prekážka. Ak sa chcel ako kapitán presadiť a zapísať do histórie natoľko, aby to vyzdvihlo jeho upadajúci rod, navyše bez používania bankai, potreboval byť ešte silnejší. Niet preto divu, že jeho chladnokrvné metódy a túžba po moci neutíchla, ale naopak bola ešte väčšia ako kedykoľvek predtým. Po necelých tridsiatich rokoch na novom poste si vyslúžil prezývku Sekiyoku no Eiji (赤翼の栄治, rudá čepeľ Eiji).

Ubehlo ďalších 50 rokov a napriek tomu, že bol Eiji považovaný za jedného z najsilnejších kapitánov tej doby, stále vo svojom živote nedokázal nájsť to skutočné šťastie. Nejeden by povedal, že všetko, čo si kedy želal, ale jeho charakter bol o to výbušnejší, prísnejší a odmeranejší. Keďže nikdy nemal naozajstných priateľov a celý jeho život spočíval v trénovaní a zabíjaní, nezúčastňoval sa ani na žiadnych akciách a ostatní sa ho stranili. Kto by kedy tušil, že si niekto ako on nájde obdivovateľov, a to navyše medzi svojimi podriadenými, na ktorých bol extrémne prísny? Pravdu povediac sa tak stalo. Prvá osoba, ktorá kedy o Eijiho prejavila záujem ako o človeka, bola práve tretia členka jeho divízie, Chizuko Kira (吉良千鶴子). Hoci nesúhlasila so všetkými jeho metódami, opakovane dávala jasne najavo, že obdivuje jeho neuveriteľné odhodlanie a oddanosť. Sama totiž pochádzala z nóbl rodiny a bola si vedomá toho, aké je ťažké nielen udržať, ale navyše presláviť jej meno.

Niet pochýb, že môže Eiji vďačiť Chizuko za to, že sa napokon zblížil so svojimi podriadenými práve prostredníctvom jej bláznivých stretnutí a osláv. Nebola to len ona, kto obdivoval jeho. Časom sa tento obdiv stal vzájomným a všetko nasvedčuje tomu, že Chizuko bola najdôležitejšou ženou v jeho živote - tou jedinou, ktorú kedy z celého srdca miloval. Hoci mu to trvalo o čosi dlhšie, neskôr sa spriatelil aj so svojim vicekapitánom, ktorý v ňom naopak videl ostrieľaného bojovníka, a zopár ďalšími ľuďmi zo svojho blízkeho okolia. Až vtedy pochopil pravý význam svojej moci a prestal sa za každú cenu hnať za slávou, objaviac v sebe skryté dobro. Nikto sa však od základov nezmení zo dňa na deň. Mnohé Eijiho návyky pretrvali a túžba po ešte značnejšom úspechu ho prenasledovala i naďalej. Všetko to vyvrcholilo udalosťou z roku 1519. Konflikt, ktorý jej predchádzal, spočíval v čoraz väčšom zoskupovaní hollow a ich skupinových návštevách ľudského sveta.

Nebolo to tak dávno, čo ich shinigami považovali predovšetkým za beštiálnych predátorov. Predstava, že by sa boli schopní zjednotiť a vybudovať armádu, nebola vôbec príjemná. V osudnom roku 1519 mala tretia divízia v spolupráci s dvanástou infiltrovať kedysi známu oblasť v Hueco Mundo, Fuerza Lunar (lunárna pevnosť), a následne podať správu o akomkoľvek neobvyklom chovaní hollow. Nanešťastie pre nich sa ale dočkali nepríjemného prekvapenia - ich obavy sa s najvyššou pravdepodobnosťou potvrdili. Dodnes nie je známe, ako presne misia prebiehala, ani to, čo presne tam objavili, ale nech už to bolo čokoľvek, doviedlo to ostrieľaného kapitána k porušeniu svojho zákazu použiť bankai. Yamamoto mal bohužiaľ pravdu a všetko živé na danom území sa tak stalo obeťou Eijiho meča. Domov sa preto nevrátil ako odhodlaný hrdina, ale naopak ako zlomený zradca, ktorý mal na svedomí smrť veľkej časti vlastnej divízie a svojej jedinej milovanej. Z toho dôvodu bol centrálou 46 odsúdený na dlhých 400 rokov v piatej úrovni nechválne známeho nápravno-výchovného podzemného zariadania a bezpodmienečné vyhnanstvo. Svojim činom navyše zhodil tieň na Takayuki a pripravil ich o status nóbl rodiny, kvôli čomu sa mu pochopiteľne i oni obrátili chrbtom a už s ním nikdy viac neprehovorili. V roku 1920 osamotený Eiji opustil Soul Society a vydal sa do neznáma.

ZANPAKUTO A SCHOPNOSTI

Eiji bol vo svojich najlepších rokoch právom považovaný za jedného z najsilnejších kapitánov svojej doby, a to i napriek tomu, že nesmel používať bankai. V súčasnosti sa však svojmu starému ja po mnohých stránkach ani zďaleka nevyrovná, čo má na svedomí viac vecí. V prvom rade je to spôsobené tým, že dlhú dobu poriadne nebojoval a zo všetkých síl sa tomu snaží vyhýbať. Po svojom vypustení z väzenia a odchode do Hueco Mundo sa však tejto slabiny do istej miery zbavil, keďže tam bol nútený opäť zdokonaliť svoje schopnosti, aby dokázal prežiť. Ten výraznejší dôvod je však ten, že od onoho tajomného incidentu z roku 1519 Eiji ani raz nepoužil shikai. Používa ho výhradne len v jeho neuvoľnenej forme, čím sa dobrovoľne pripravuje o mnohé jeho výhody.

SHIKAI: Meno Eijiho zanpakutō je Chitsuki (血月, krvavý mesiac). Vo svojej zapečatenej podobe pripomína klasickú katanu bez akéhokoľvek náznaku rozdielu od ostatných. Na vyvolanie je potrebný povel "vysaj život", ale keďže Eiji ovládol aj bankai, môže tak učiniť len vyslovením jeho mena. Katana následkom toho do istej miery zmení tvar a farbu (viď obrázok nižšie), ale jej vlastnosti sa zdajú byť na pohľad rovnaké. Každá bytosť, ktorá však dokáže vycítiť reiatsu, ihneď pochopí, že je niečo inak. Všetci v jej blízkosti bez rozdielu, vrátane spolubojovníkov, postrehnú, že ich niečo zdanlivo oslabuje. Tento zvláštny efekt sa dá prirovnať k pocitu, ako keby tým daným osobám niečo zvnútra trhalo dušu a pohlcovalo ju. Na ich fyzických schopnostiach sa to však samo o sebe nijak neprejaví, jedine na psychike slabších jedincov. To však samozrejme nie je to jediné, čo Chitsuki dokáže. Spájajú sa s ňou ešte dve ďalšie techniky:

1. Chimamire Fujin (血まみれ夫人, krvavá pani) - z akéhokoľvek čerstvého zranenia, ktoré Eijiho zanpakutō vo svojej uvoľnenej podobe spôsobí, je v okruhu 380 metrov nepretržito postupne vysávaná krv (alebo akákoľvek jej alternatíva). To v praxi znamená, že obeť po zásahu nielenže vykrváca podstatne rýchlejšie, ale aj to najmenšie a zdanlivo bezvýznamné zranenie ju môže stáť život. Okrem toho je ho v spomínanom okruhu prakticky nemožné vyliečiť alebo uzavrieť, pričom kvôli neustálemu pôsobeniu Eijiho reiatsu nezaberá ani žiadna forma regenerácie. Všetká krv je vysávaná smerom k meču, ktorý ju pri fyzickom kontakte s ňou pohltí. To sa prejavuje posilnením vlastností meča a zmenou farby jeho čepele na čoraz červenejšiu a červenejšiu. Ako náhle je shikai odvolaný, satie automaticky prestane a zranenia je už možné vyliečiť, ale absorbovaná krv zostane v zanpakutō a je pripravená na prípadné ďalšie používanie.

2. Ketsuzoku Henshintan (流血変身譚, zmena tvaru krvou) - ako to už vyplýva z názvu, Eijiho zanpakutō dokáže extrahovaním železa z pohltenej krvi na základe jej množstva meniť tvar podľa potreby. Čím viac ale zväčší svoj objem, tým menej krvi je prítomnej v jednotlivých častiach čepele, následkom čoho stráca svoju červenú farbu a získané zlepšené vlastnosti. To v praxi znamená, že keby Eiji svoj meč predĺžil maximálne, ako to len ide, bolo by ho veľmi jednoduché rozbiť. Nič mu ale nebráni v tom, aby jej objem aj s krvou kedykoľvek vrátil do pôvodného stavu, čo sa automaticky udeje aj po jeho navrátení do neuvoľnenej formy. V prípade, že by sa čepeľ predsa len rozbila, jej odlomené časti už viac nemôže použiť, preto o istú časť pohltenej krvi príde. V takom prípade by po návrate do pôvodného stavu zanpakutō už neobsahovalo toľko krvi ako pred rozbitím a na plnohodnotné obnovenie jeho pôvodných vlastností by bolo nutné nanovo pohlcovať. Za účelom opravenia je však Eiji schopný použiť aj svoju vlastnú krv, ktorej mu navyše stačí menej ako cudzej, ale samozrejme to nesmie príliš prehnať.

BANKAI: Eijiho bankai má názov Yozora no Chitsuki (夜空の血月, krvavý mesiac na nočnej oblohe). Informácie o jeho vzhľade a účinkoch sú však neznáme. Nech už ale robí čokoľvek, s najvyššou pravdepodobnosťou je k tomu potrebné neuveriteľne obrovské množstvo krvi, čo vedie k obetovaniu každej bytosti v istom nešpecifikovanom okruhu. Tak či onak ho Eiji od incidentu z roku 1519 podľa všetkého nedokáže znova použiť.

Vzhľadom na to, že Eiji už viac nie je v harmónii so svojim zanpakutō, je len pochopiteľné, že v záujme zostať na dostatočnej úrovni musel vylepšiť svoje ostatné spôsoby boja shinigamiho, čím podľa všetkého trávil veľkú časť života vo vyhnanstve. Niet divu, že oplýva reiatsu kapitánskej úrovne, hoci v súčasnosti nepatrí medzi tie najsilnejšie, rovnako ako aj nadmerne vysokou inteligenciou, ktorá ho neraz dostala z neprívetivej situácie. Tou najväčšou zaujímavosťou je však jeho neobyčajne vyvinuté cítenie cudzieho reiatsu a s tým spojená schopnosť zakryť svoje vlastné do takej miery, že ho navzdory fyzičke väčšinu času nik nepovažuje za hrozbu. Dokonca aj shinigami, ktorí o ňom nevedia, by si ho dokázali veľmi jednoducho spliesť s obyčajnou dušou. Nemožno si to však pomýliť so zámerným potlačovaním a prepracovaným zabijáckym krytím, ktorým je známy napríklad taký Urahara. Konkrétne táto jeho stránka sa uňho vyvinula až v neskoršom veku a prispieva k nej predovšetkým mierumilovný stav mysle bez jedinej známky vraždiaceho úmyslu. Dá sa to teda považovať za jeho vlastnú techniku, ktorú úsmevne nazýva Tengoku (天国, nirvána). Práve vďaka nej prebýva v Huecu Mundo bez toho, aby ho bol ktokoľvek schopný účelovo vystopovať, a o jeho prítomnosti tak nemal tušenie ani sám Aizen. Funguje to ale len dovtedy, kým Eiji neplánuje bojovať.

ZANJUTSU: Eiji je extrémne nadaný v šerme, kombinujúc svoju nadmernú silu s neobyčajnou rýchlosťou. Už na akadémii to bola kategória, v ktorej exceloval zo všetkých najviac, aj keď v súčasnosti v nej obzvlášť po ofenzívnej stránke už nie je tak dobrý ako vo svojich najlepších rokoch. Dôvod je skrátka ten, že jeho útoky postrádajú zašlý agresívny a priebojný charakter. Navzdory tomu je ale jeho technika obdivuhodne precízna a prepracovaná, využívajúc svoje zanpakutō predovšetkým na dômyselnú obranu. Bolo to práve v Hueco Mundo, kde konečne zdokonalil svoju dávnu víziu - bojový štýl, ktorý výstižne pomenoval Seikūken (制空圏, kontrola nad vzdušnou sférou). Za maximálneho sústredenia a absolútne čistej mysle má Eiji rovnomerným uvoľňovaním tenkých vrstvičiek duševnej energie plnú kontrolu nad sférou s polomerom rovným dĺžke jeho ruky a meča, vytvoriac tak pomyselný štít okolo vlastného tela. V prípade, že sa ním niekto pokúsi preniknúť, Eiji za použitia ohromnej sily a plnej rýchlosti automaticky zareaguje, vlastným mečom odvrátiac útok. Zatiaľčo pri tejto metóde určite istú rolu hrajú aj inštinkty, nie sú v nej kľúčové, a preto nesmie byť zamenená za klasickú inštinktívnu reakciu. Technika je primárne zameraná a obzvlášť efektívna proti nepriateľom, ktorí využívajú útoky na báze shunpa, pričom je schopná vyblokovať dokonca aj natoľko nebezpečné záležitosti, ako je napríklad senka. Na druhej strane je však slabá proti divokému štýlu podobnému Kenpachimu a premysleným trikom s využívaním návnad. Čo sa útoku týka, Eiji je schopný techniky Hōzuri, Agitowari, Suikawari a s veľkou dávkou námahy aj Senmaioroshi.

HAKUDA: Zatiaľčo Zanjutsu je Eijiho primárna defenzívna kategória, Hakuda uňho plní predovšetkým ofenzívnu rolu. K jej prevedeniu využíva kombináciu svojej prirodzene obrovskej fyzickej sily s precízne a správne sústredenou ešte vyššou rýchlosťou. V porovnaní s Onmitsukidō ale iba zriedkakedy na útok používa nohy. Za predpokladu, že bojuje proti značne pomalším protivníkom, je schopný holými rukami zastaviť zanpakutō, prípadne aj uskutočniť Taketonbo, ale okrem toho oplýva len útočnými technikami. Odhliadnuc od tradičného rozdávania rán sú nebezpečné čisto len jeho prsty, vytasiac sa napríklad s Oni Dekopin alebo Tsukiyubi. Rovnako tak dokáže ofenzívne využiť aj vlastnú hlavu formou Chōhigezutsuki, čomu sa však z pochopiteľných dôvodov snaží vyhýbať. Eijiho špecialita avšak spočíva v Tesshō a za vynaloženia značne väčšej námahy sa pýši aj natoľko deštruktívnou technikou, ako je jeho vlastná verzia Sandbag Beat (s tým rozdielom, že Eiji namiesto pästí využíva dlane). Na rozdiel od Zanjutsu je v tomto štýle boja Eiji lepší ako kedysi.

KIDO: Keďže sa Eijiho primárne zameranie sústreďuje na Zanjutsu a Hakudu, niet divu, že v porovnaní s nimi v Kide zaostáva. Stále sa však radí medzi jeho nadpriemerných užívateľov, keďže ich je schopný vyvolávať bez zariekania. Navzdory nedostatočnému talentu v tejto oblasti zvláda aj vďaka svojmu veku väčšinu techník až po číslo 39, pričom si je veľmi dobre vedomý možnosti aplikovania Nijū Eishō (二重詠唱). Nie je ale absolútne vôbec zručný vo vytváraní akéhokoľvek typu bariéry. Jeho špecialita je Sentan Hakuja, ktorú už nejeden krát chytro využil na únik z neprívetivej situácie.

HOHO: Ako bývalý kapitán tretej divízie nie je vôbec prekvapením, že má Eiji nadpriemerné znalosti aj v tejto oblasti. Nie je to však nič, čím by sa mohol v porovnaní s ostatnými seberovnými chváliť. Zatiaľčo nemá problém s používaním Shunpo (瞬歩), paradoxne navzdory svojej precíznosti nie je schopný žiadnych jeho pokročilnejších variant. Iba málokedy ho zahŕňa do svojich taktík, spoliehajúc sa predovšetkým na prirodzenú rýchlosť, pre ktorú je vonkoncom známy. To v praxi znamená, že keby som chcel jeho prácu s nohami a celkovú pohyblivosť prirovnať napríklad k takému boxu, niet najmenších pochýb o tom, že by to bol in-fighter.

NPC Takayuki Eiji MXBJJID

(Poznámka: Eijiho body sú dôsledkom dlhoročných skúseností a skutočnosti, že v boji nemôže použiť bankai.

Předmět: Re: NPC Takayuki Eiji Sun Jan 11, 2015 4:39 pm

Tak, po velice dlooouhém řešení všemožných detailů po skypu, nakonec konečně povoluji.
Vítej ve hře.

Předmět: Re: NPC Takayuki Eiji Sun Jan 11, 2015 4:39 pm

Já bych poprosil o hození do normálního formátu, tohle se totálně nedá číst Smile

díkec

Předmět: Re: NPC Takayuki Eiji Sun Jan 11, 2015 4:52 pm

Taky jsem se s tím popral. Je to jeho kreativita, tak to tak nechme. Pokud bude sám autor chtít, vyhoví ti.

Předmět: Re: NPC Takayuki Eiji Sun Jan 11, 2015 5:15 pm

Vďaka za privítanie. Very Happy

Nevidím dôvod, prečo by som to menil. Meno, hodnosť, pohlavie, vek a bydlisko máš všetky v úvodnom odstavci, ktorý je veľmi krátky. Vo vzhľade a povahe máš informácie o charaktere, výške a váhe (príde mi, že to z toho názvu celkom logicky vyplýva Very Happy

).
A čo sa schopností týka, úplne všetky informácie o shikai máš v odstavci s názvom SHIKAI (prekvapivo). Very Happy

Musím povedať, že zo všetkých fór je toto historicky prvé, kde mi niekto vytkol, že sa striktne nedržím osnovy. Nemám rád odrážkovité štruktúrované vypĺňanie kategórií, snažím sa o celé, súvislé vety. Admina som na to vopred upozornil. Very Happy

Předmět: Re: NPC Takayuki Eiji Sun Jan 11, 2015 5:24 pm

Ahoj,
taky bych tě tu chtěla přivítat Smile

. Jinak k tomu formátu, je to lehce nepřehledné možná kvůli tomu fontu písma, aspoň mně to tak přijde. Ale na druhou stranu jde vidět, že jsi si s tím dal práci, což je určitě chválihodné Smile

. Jak jsem si všimla, tak máš pěknou a docela silnou postavu, tak hodně štěstí a užij si to tu Smile

.

Předmět: Re: NPC Takayuki Eiji Sun Jan 11, 2015 6:13 pm

Ďakujem aj tebe za privítanie. Very Happy

Ak tým formátom Shunsui myslel písmo, tak sa ospravedlňujem za to, že som to zle pochopil.
Ak je natoľko neprehľadné, tak sa jeho používaniu pre budúcnosť budem vyvarovať.

Vďaka za upozornenie. Very Happy

Předmět: Re: NPC Takayuki Eiji Sun Jan 11, 2015 7:28 pm

Jojo, myslil jsem hlavně to písmo. Hodil jsem si to do wordu Very Happy

Vítám tě